Smutný príbeh

http://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=307

Vo februári uplynulo 31 rokov od otvorenia železničnej trate z Malých Stracín do Veľkého Krtíša. Zalistujme v ,,Pamätnej knihe železničnej stanice Veľký Krtíš,, a zaspomínajme na udalosti z tých rokov. Po dlhých rokoch čakania sa obyvateľom celého okresu splnil sen . Ako posledný okres vo vtedajšom Stredoslovenskom kraji bol napojený na železničnú sieť vtedajších ČSD.
Potreba vhodnejšieho územno-správneho členenia štátu v niektorých ekonomicky zaostávajúcich oblastiach Slovenska viedla v roku 1968 k vytvoreniu nových okresov. Podľa vládneho nariadenia č.36/1968 Zb. z 28.februára 1968 o územnom členení štátu bol od 1.októbra 1968 zriadený okres Veľký Krtíš.V tejto predtým zaostalej oblasti s poľnohospodárskou výrobou v novovytvorenom okrese nastáva veľký rozvoj priemyslu. Tí ľudia, ktorí sa neuplatnili v poľnohospodárstve odchádzali za prácou do iných oblastí. Preto bolo potrebné vybudovať priemysel v blízkom okolí, ba sústrediť ho priamo do okresného mesta.V roku 1975 vzniklo vo Veľkom Krtíši učňovské stredisko LIAZ pre perspektívny závod ,prevádzková hala Plety ,dokončili prvú etapu vinárskych závodov i okresného veterinárskeho zariadenia.V neďalekej Sklabinej rozšírili prevádzku Tesly, vo Vinici prevádzku Bučiny, vybudovala sa prvá etapa kompresorovej stanice vo Veľkých Zlievcach. Nečudo, že pri takomto veľkom rozmachu sa objavila nutnosť novej dopravnej tepny. Veď neďaleké prekládkové stanice v Malých Stracinách a Bušinciach boli preťažené a často sa komplikovalo práve materiálne zabezpečenie stavieb, ako aj odvoz poľnohospodárskych produktov a dovoz potrebných hnojív. Na žst. Malé straciny sa okrem toho napajala i vlečka na odvoz uhlia z bane Dolina. Jasnejšiu predstavu o preťaženosti tejto stanice nám ukazujú aj čísla. Zatiaľ čo v roku 1970 sa tu naložilo približne 730 tisíc ton a vyložilo 170 tisíc ton , v roku 1977 predstavovala nakládka už necelý 1 milión ton, vykládka 270 tisíc ton.No do ďalších rokov mala ešte vzrastať vykládka a nakládka a s nimi aj preťaženosť stanice. Počítalo sa aj s ďalšou výstavbou plynovodu, ktorý potreboval doviezť všetky materiály potrebné pre jeho výstavbu , dostavať podnik LIAZ a Agrochemický podnik, ako aj dokončiť bytovú výstavbu v meste.
Nuž a práve táto situácia urýchlila realizáciu predĺženia trate do Veľkého Krtíša.
Projektovú dokumentáciu stavby vypracovala Vysoká škola dopravná v Žiline, Katedra stavby železníc. Investorom stavby bol Tranzitný plynovod Praha, generálnym dodávaťeľom stavby boli Hutné stavby Košice, závod 08.
Spočiatku nebolo ľahké ,,vybojovať,, stavbu železnice na takom krátkom úseku. Ale keď vzali do úvahy všetky pre a proti – vyrátali, že v budúcnosti sa vrátia investície v celkovej výške 95 miliónov korún aj s úrokmi, ba ďaleko ich prevýšia.
So stavbou trate sa začalo 15.12.1973 a hoci sa jednalo len o 3,802 km dlhý úsek, stavba tu trvala viac ako 4 roky. Pri železničnej stanici Malé Straciny bolo potrebné vybudovať nový železobetónový most (16,5 -15-16,5 m) a vyhĺbiť 350 metrov dlhý zárez v nesúdržných horninách. Tento sa pre nedostatočný geologický prieskum ukázal ako najproblematickejší úsek trate. Pri úpravách na neveľkom úseku boli obetaví aj pracovníci nitrianskych Hydromeliorácii ktorí odviezli jeden a pol milióna kubíkov zeminy. Po častých a výdatných dažďoch museli byť zemné práce v záreze a na budovaní násypov niekoľkokrát na dlhšiu dobu prerušené, dokonca hrozilo aj zastavenie stavby.

práce na novovybudovanej trati úspešne pokračujú
Na výstavbe trate sa zúčastnilo viacero dodávateľov. Zabezpečovacie zariadenie so svetelnými návestidlami vybudoval podnik Automatízácia železničnej dopravy Bratislava a výpravnú budovu vybudoval Okresný stavebný podnik Modrý Kameň. Na pomoc pri stavbe trate v roku 1974 prišli na výpomoc aj nákladné autá z Maďarska. Novú trať budovali Hutné stavby Košice, služba traťového hospodárstva, služby oznamovacej a zabezpečovacej techniky, traťovej dištancie a pomáhali aj všetci pracovníci železničnej stanice Malé Straciny. Pomoc poskytovala aj Vozebná stanica Lučenec, ktorá pristavovala rušne a personál na pracovné vlaky hlavne v dopoludňajších hodinách.V popoludňajších hodinách zase poskytovala pomoc baňa Dolina. Veľkú pomoc tu odviedol aj bývalý náčelník železničnej stanice Malé Straciny pán Pauer, ktorý ochotne pomáhal po každej stránke, či už pri sprievode pracovných vlakov alebo vytváraním priaznivých podmienok v stanici pre úspešný postup prác na výstavbe trate.

dokončovacie práce na budove novej stanice – pohľad od mesta

dokončovacie práce na budove novej stanice – pohľad od koľajiska

miestnosť výpravcu

posledné práce finišujú
V roku 1975 v žst. M.Straciny bolo prebudované celé zhlavie a do neho zapojená nová trať. Začiatkom roka 1976 pokračovala výstavba svetelného zabezpečovacieho zariadenia. V decembri 1976 začali z Malých Stracín premávať pracovné vlaky na rozvoz štrku na zaštrkovanie traťového lôžka. Na prvý pracovný vlak bol pristavený lokotraktor T 212 z bane Dolina. Prvý pracovný vlak prišiel do žst. V.Krtíš dňa 6. 1. 1978. Zároveň sa pokračovalo na výstavbe výpravnej budovy a staničného areálu.
Dňa 22.02.1978 bola aktivovaná železničná stanica V.Krtíš a traťový úsek M.Straciny -V.Krtíš v zmysle aktivačného rozkazu 474 číslo 3636/71 z 10.02.1978.Od 14.00 hod. sa začala dopravná služba podľa PTPŽ,D1,D2 a ostatných prevádzkových predpisov ako aj podľa obsluhovacieho poriadku zabezpečovacieho zariadenia.

pohľad na už dokončenú stanicu
Aj keď otvorenie trate malo byť 16.februára 1978, slávnostné otvorenie trate sa uskutočnilo dňa 27.februára 1978 pri 10. výročí vzniku okresu ako aj k 30 výročiu Víťazného februára. Na otvorení trate boli prítomní : federálny minister dopravy ČSSR Ing. Blažek, minister financii SSR Mišeje, náčelník Východnej dráhy Ing. Záhorský, zástupcovia železničných zložiek, ministerstva palív a energetiky, tranzitného plynovodu, zástupcovia maďarských železníc a mnohí ďalší.

telegram z 23.2.1978 pre zabezpečenie otvorenia prevádzky

Pred slávnostným prestrihnutím pásky v železničnej stanici M.Straciny pozdravil hostí náčelník dráhy Ing. Záhorský, potom prestrihol pásku minister financii Mišeje a otvoril tak o 9.30 hod cestu prvému slávnostnému vlaku č.21111 vedeného rušňom T 466.0026 po dokončenej novej trati do železničnej stanice Veľký Krtíš.
V stanici V.Krtíš slávnostný vlak vítalo mnoho obyvateľov z celého okolia a školská mládež. Slávnostnú atmosféru z otvorenia nepokazil ani hustý dážď, ktorý sa spustil pri príchode vlaku a trval počas celého uvítania. Po prestrihnutí pásky ministrom dopravy si členovia delegácie prezreli vestibul a ďalšie miestnosti stanice a zapísali sa do pamätnej knihy stanice. Tým bola trať oficiáne otvorená pre dopravu. Pri stavbe staničného areálu (budova osobnej a nákladnej dopravy), ktorý vznikol nákladom vyše 3 miliónov korún účinne pomohli pracovníci Okresného stavebného podniku vo Veľkom Krtíši. Nová stanica umiestnená na kraji mesta v tichom prostredí pozostáva zo vstupnej časti – vestibulu, kde bola umiestnená aj plastika od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej s námetom stvárnenia práce ľudí Novohradu, pokladňe, výdajne batožín, hygienických zariadení, bufetu, miestnosti výpravcu, kotolne, garáže a ďalších služobných miestností. Na poschodí sa nachádzali služobné byty stanice. Náčelníkom stanice bol menovaný Pavel Mojžiš. Železničná stanica má 3 dopravné koľaje a 1 manipulačnú koľaj s miestne stavanými výhybkami. Je v oblúku s polomerom 800 m. Stanica mala svetelné vchodové návestidlo s predzvesťou a svetelné odchodové návestidlá, tie boli v roku 1998 zdemontované. Na stanici pracovali 4 výpravcovia , 4 výhybkári a upratovačka. V roku 1983 bola daná do užívania vlečka Agrochemického podniku, kde je dĺžka vlečkových koľají 1349 metrov, ktorá vychádza z koľaje č.4 v stanici na stracinskom zhlaví.

historický okamih ,, Otvorenie novovybudovanie trate “ v žst.M.Straciny

zvláštny vlak vedený rušňom T 466.0026 prichádza po prvý krát do železničnej stanice

slávnostné prestrihnutie pásky budovy železničnej stanice

zápis do staničnej kroniky predstaviteľov /z pamätnej knihy žst.V.Krtíš

Verejná osobná preprava začala premávať o 00.00 hod.dňa 28.02.1978. Osobnú dopravu zabezpečovali motorové vozne M 131 z Vozebnej stanice Lučenec. V lete 1981 prišli z Vagónky Studénka nové motorové vozne série M 152.0.(nové označenie 810). Tie zabezpečovali osobnú dopravu na uvedenej trati až do jej ukončenia.
Dňa 15.3.1979 bola vykonaná kontrola odstránenia nedorobkov brániacich zahájeniu nákladnej dopravy. Prvý nákladný vlak prišiel do stanice V.Krtíš dňa 4.5.1979 pod číslom 81803/81802. Krátko pred otvorením prevádzky (8.02.1978) požiadala Baňa Dolina o zriadenie zastávky pri svojom závode (v km 0,3). Zastávka bola v rokoch 1976 – 1980 uvedená aj v cestovnom poriadku, ale pri kolaudácii trate táto požiadavka nebola investorom stavby akceptovaná z dôvodou prevádzkových predpisov ČSD. Pre zlepšenie dochádzky zamestnancov bane cestujúcich vlakom zachádzali do zmeny grafikonu 1978/79 v pracovných dňoch všetky vlaky z Malých Stracín aj na vlečku ,,Dolina“.
V roku 1982 sa v žel.stanici V.Krtíš enormne zvýšila vykládka železničných vozňov, v ktorých dochádzali substráty, hlavne stavebné hmoty pre výstavbu a rozvoj mladého okresného mesta V.Krtíš. Od 22.10.1983 až do 22.11.1983 bol v stanici odstavený pracovný stavebný vlak TSS Košíc, ktorý vykonával obnovu trate Bušince št.hranica – M.Straciny za nepriaznivých poveternostných podmienok. Ďalšie práce na obnove trate a koľajiska žst.M.Straciny pokračovali až koncom roku 1984 (november,december). Taktiež sa dokončila výstavba podniku Agrochemický podnik, čím sa zvýšili prepravné nároky na novú stanicu. Od 1.6.1985 sa zvýšila nakládka od novovybodovaného podniku LIAZ, ktorý nakladal motorizované podvozky do Bulharska a Poľska. Po roku 1989 sa prepravné nároky na vykládku aj nakládku prudko znížili vplyvom zvýšenia cien a trhovému mechanizmu ako aj ekonomickou reformou.
Ekonomická reforma a slabé využívanie obsadenosti osobných vlakov spôsobili aj ukončenie osobnej dopravy na tejto trati. Zmenou grafikonu od 1.júna 1992 boli do Veľkého Krtíša zrušené večerné vlaky a 1.augusta 1992 o 14.39 hod.odišiel zo stanice naposledy osobný vlak č. 21402 vedený motorovým vozňom 810.413-5.

posledný osobný motorový vlak opúšťa železničnú stanicu dňa 1.8.1992 (foto p. Chlumecký)
Od nasledujúceho dňa bola konečnou stanicou pre osobné vlaky zastávka v Kalonde .Osobná doprava v úseku Kalonda – Veľký Krtíš bola od 27.septembra 1992 zrušená. Od 1.7.1994 bola zrušená samostatnosť stanice a je pridelená pod žst.M.Straciny. Zrušená bola aj funkcia prednostu stanice, ktorú vykonával Ing.Viliam Becler. Funkcia výpravcu bola v stanici zrušená 15.5.1995 a od 16.5.1995 bola stanica zrušená a zmenená na nákladisko a zastávku. Ďalej sa obsluha nákladiska V.Krtíš vykonáva vlečkovými vlakmi podľa Prevádzkového prípojného poriadku. Posun v celom obvode nákladiska riadi vlakvedúci.
Pri vykonávaní posunu v žst.došlo aj k niekoľkým nehodám. Dňa 30.5.1079 sa na výkoľajke na koľaji č.4 vykoľajil rušeň T 466.0022. Dňa 12.7.1996 pri tlačení vozňov na vlečku Agrochemického podniku došlo k vykoľajeniu rušňa 752.020-8 dvoma nápravami.
Aj po zrušení pravidelnej osobnej dopravy bolo do V.Krtíša zavedených niekoľko mimoriadnych osobných vlakov. Dňa 11.7.1994 priviezol motorový vozeň 830.121-0 z depa Čadca železničných cestovateľov z Anglicka.

mimoriadny motorový vlak z cestovateľmi z Anglicka, foto P.Kukučík

pohľad na stanicu dňa 30.4.1999, foto p.Chlumecký
Motorový vozeň 810.413-5 dňa 31.7.1999 viezol zase cestovateľov z Klubu mladých dráhařú, na trati V.Krtíš – Bušince št.hranica a späť, 4.10.1999 zavítal do V.Krtíša mimoriadny motorový vlak z Lučenca so železničnými cestovateľmi a Anglicka a Nemecka.
Pri oslavách 50 rokov železničnej trate Lučenec-Malé Straciny, konanej dňa 6.10.2001 historický ,,parný vlak“ zavítal aj do železničnej stanice Veľký Krtíš. Príchod takéhoto vlaku nie je každodenná záležitosť a vedeli to oceniť ako návštevníci osláv, tak aj ich deti so žiariacimi očami. Záujem o jazdu bol veľký, no pre jeho plné obsadenie nemali všetci to štastie sa vo vlaku odviezť.

Historický parný vlak pri oslavách zavítal aj do V.Krtíša, foto p.Chlumecký
Dňa 29.3.2008 usporiadalo občianske združenie ,,Klub priateľov železníc – RP,, v spolupráci s internetovou stránkou Railpage.net jazdu motorovým vozňom M 131.1053 s prívesným vozňom z Klubu historickej techniky Zvolen na trase Zvolen – V.Krtíš a späť.

M 131.1053 KHT v stanici, foto pilkus
Pri príležitosti „Dní slovenských a maďarských železníc“ dňa 1.5.2008 sa uskutočnila historická medzinárodná jazda na trase Lučenec – V.Krtíš – Szecsény a späť. Vlak odviezol motorový vozeň M 131.1125 s prívesným vozňom z depa Haniska.
Po zrušení osobnej dopravy sa užívanie staničnej budovy postupne menilo. Časť priestorov bola prenajatá súkromným podnikateľom, služobné byty na poschodí zostali neobývané a hoci do roku 1995 bola cez deň stanica obsadená výpravcom, celá časť budovy začala postupne pustnúť a chátrať. Využívala sa len bývalá miestnosť výpravcu s telefónom pre dorozumievanie vlakvedúceho s výpravcom v žst.M.Straciny.

manipulačný vlak v nákladisku dňa 25.7.2008, foto p.Chlumecký
Neskoršie celé priestranstvo priľahlé k stanici spolu s nakladacou rampou odkúpila súkromná drevospracujúca firma. A tak nad ďalším využitím stanice visel otáznik.

…

…

V roku 2008 bolo na budovu stanice vydané búracie povolenie a v decembri bola celá budova zbúraná.
V súčasnej dobe sa na mieste bývalej železničnej budovy robia nové výkopové práce pre ďalšie rozšírenie objektov na spracovanie dreva. Staničnú budovu už pripomínajú len dva smreky zasadené pred niekdajším vchodom do miestnosti výpravcu. A ktovie, ako dlho budú rásť aj tie…

výkopové práce pokračujú
Zachádzajúce manipulačné vlaky zo železničnej stanice Lučenec v súčasnej dobe do nákladiska prepravujú hlavne drevo pre pílu a hnojivá pre Agrochemický podnik. Späť sa vozia väčšinou len prázdne vozne, výnimočne rezivo z píly.
Čo dodať záverom. Aspoň to, že členom ,,Klubu priateľov železnice ,, v Lučenci sa podarilo pre Múzejné dokumentančné centrum v Bratislave a Klubu historickej techniky vo Zvolene zachrániť smaltované nápisy zrušenej stanice a tiež plastiku od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej, ktorá bola miestnená vo vestibule železničnej stanice Lučenec.

reliéf od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej

Záverom chcem poďakovať p.P.Chlumeckému ako aj p.Ing.P.Žubretovskému za pomoc pri tvorbe tohto článku.
Ján Lajtoš, 2009
Použité pramene : Pamätná kniha železničnej stanice Veľký Krtíš
Pamätná kniha železničnej stanice Malé Straciny
Dobová tlač :denník Práca,Smer, týždenník Pokrok , časopis „Železničiar“
Archív autora