Info prezidenta z KV 10.3.2011

Vážení kolegovia, vážené kolegyne!

Dňa 17.03.2011 o 12.00 hod za prítomnosti pána ministra Jána Fígeľa bola podpísaná Kolektívna zmluva na rok 2011. Napriek snahám odborových centrál je KZ 2008 – 2011 bez mzdového nárastu. Nielen to trápi všetky OC, ale hlavne pripravovaná revitalizácia, ktorá bola dňa 16.03.2011 schválená aj vládou SR. Pripomienkovanie zo strany OC a poukazovanie aj na stretnutiach s p. ministrom zatiaľ nie je účinné. OC pripomienkovali a poukazovali hlavne na fakt, že revitalizácia týmto spôsobom nie je o záchrane železničného sektora, ale o jeho utlmovaní. Stále sa hľadajú iba riešenia na úsporu nákladov akýmkoľvek spôsobom. Všetky kroky urobené doteraz v rámci revitalizácie idú iba týmto smerom. Zatiaľ nikto z kompetentných (MDVRR, GR a všetkých troch žel. spoločností) nepredložili žiadny návrh na rozvoj spoločností, hľadaním možností na prilákanie cestujúcich, prípadne nových prepravcov, dopravcov. Je to stále tá stará pesnička, „zrušenie vlakových spojov, zrušenie tratí, prepustenie prevádzkových pracovníkov“. Takýto scenár tu predsa už bol v roku 2005 a neosvedčil sa. Už je asi zabudnutých 50% nadbytočných administratívnych pracovníkov, ktorých na začiatku rozhovorov o revitalizácii pripomenula pani premiérka v počte 1750. Napriek tomu znovu počúvame o návrate neexistujúcich pripravených zoznamov na prepúšťanie. Budeme sa samozrejme pýtať pána ministra a zamestnávateľa, prečo nie sú na zoznamoch títo zamestnanci.
OAVD na stretnutí na OR i GR upozorňovalo na niektoré konkrétne praktiky, ktoré sú na ŽSR uplatňované a stoja firmu nemalé finančné zdroje, nedosiahli sme nič, pretože je to zrejme niekoho záujem, aby to takto fungovalo. Dokonca sme sa nedozvedeli, ani kto takéto zmluvy urobil, či OR alebo GR, pretože nás odkazovali jeden na druhého. A to boli naozaj možno maličkosti o ktorých vieme, čo potom naozaj veľké veci? Zjavne nie je naozajstný záujem kompetentných o reálne fungujúce riešenia problému. Veď pre nich riešenie zadefinovalo MF – prepustite 10% zamestnancov a my vám dáme peniaze. Je naozaj jednoduché takto sa správať, ale to potom nie je o riadení firmy, ale o poslúchaní niekoho napriek tomu, že problematike vôbec nerozumie.
Možno už nastal čas, kedy treba ukázať silu a jednotu pracovníkov v žel. sektore, čas kedy treba prestať s malichernosťami a pozeraním iba na to, že mňa sa konkrétne prepúšťanie netýka . Dnes možno nie, ale aj zajtra je deň, keď si niekto ďalší môže vymyslieť ďalších 10%, prípadne viac. Druhá stránka veci je aj to, že kolega, spolupracovník odíde, ale jeho práca neodíde s ním. Skúsme sa zamyslieť nad tým, kto asi túto prácu urobí a hlavne, čo za to dostane. Podľa posledných skúseností a fungovania na ŽSR je to predsa úplne jasné. Urobí ju samozrejme ten, kto zostane. A odmena? Sú dve možnosti. Prvá je, že prácu urobíte dobre a zadarmo v rámci pracovnej doby. Druhá, zadarmo a ak niečo pokazíte zoberú vám z prémií. Treba povedať, že peniaze budú niekde na papieri vykázané ako ušetrené osobné náklady za prepusteného zamestnanca bez akéhokoľvek ocenenia zamestnanca, ktorý ju musel vykonať. Chcem naozaj dúfať, že nastáva čas, keď už nebudeme iba skláňať hlavu a zohýnať chrbát na ďalšie naloženie roboty alebo povinností, ale pozrieme sa pravde do očí. Pravda je, že každý z nás je za niečo zodpovedný. Skúsme do tohto zahrnúť aj zodpovednosť za to, ako budeme pracovať ďalej a ako budú tieto firmy fungovať, veď nejeden z nás v nich prežil podstatnú časť svojho produktívneho života, odovzdal veľa zo seba samého a vlastnými silami pomáhal budovať železnicu. Je možnosť zastaviť ďalšie nezmyselné prepúšťanie, rozvracanie a likvidáciu železničného sektora, ktorý je zaradený medzi strategické podniky všade na svete.
Začiatok revitalizácie vyzeral sľubne, no výsledný produkt celej revitalizácie je znovu ten istý, čo pri všetkých doterajších zmenách a opatreniach, ktoré dodnes prebehli na železnici. Znovu rozhodli páni politici a páni úradníci, čo bude pre všetkých najlepšie. Samozrejme prepustiť ľudí z prevádzky, obmedziť osobnú železničnú dopravu, zrušiť trate a aby som nezabudol, dať súkromným dopravcom možnosť zúčastniť sa na železničnej doprave. Na akej? Veď to všetci vidíme. V nákladnej doprave ucelené vlaky a v osobnej asi to budú iba trate, na ktorých sa dá zarobiť a kde ešte ľudia cestujú. Toto je vlastne celkom malé zhrnutie toho, čo nás čaká ak budeme všetci čakať na uskutočnenie takto naplánovanej revitalizácie. Už nie je na čo čakať, už bolo dosť. Je povinnosťou nás všetkých zastaviť nesystémové kroky, ktoré môžu poškodiť celé fungovanie železničného sektora.
Preto vznikla aj táto výzva zo strany OAVD, na podporu tých, ktorí sú v prvom rade rozhodnutí brániť práva a aj zamestnanie železničiarov. Jediná odborová organizácia, ktorá zaujala naozaj takýto postoj je Federácia strojvodcov, ktorá je aj odhodlaná štrajkovať. Necháme ich v tom osamotených napriek tomu, že sa jedná o nás všetkých? Odborári a ani zamestnanci nie sú proti revitalizácii, ktorá pomôže naozaj, ale to čo prebieha má od takého zámeru asi naozaj ďaleko. Preto sa pýtam, budeme nečinne čakať a prizerať sa, čo kto s nami urobí, alebo konečne naberieme odvahu brániť sami seba, svoju prácu a pravdu o železnici. Veď čo nám pomôže skonštatovanie viny pre politikov a predchádzajúce vedenia, keď dôsledky majú znovu znášať zamestnanci prevádzky? A preto páni výpravcovia, pani výpravkyne, páni dispečeri, páni signalisti a výhybkári ukážme, či sme jednotní, či dokážeme pomôcť našim kolegom, spolupracovníkom a tým aj sami sebe, zabrániť ich prepúšťaniu a tým umožniť zamestnávateľovi ponechať nadbytočných administratívnych pracovníkov a pridelenie ďalšej práce pre tých, ktorí zostanú, bez odmeny za jej vykonanie, ale s postihom v prípade akéhokoľvek pochybenia.

Pridané do Uncategorized | 19. marca 2011